Tři otázky pro… Mila Janáče

„Pri čítaní knihy Milo nemilo možno dostanete chuť si vypiť, alebo naopak, s pitím okamžite prestať.“ Milo Janáč vystoupí dnes v rámci Měsíce autorského čtení.

Aké ohlasy na tvoju prvotinu Milo nemilo ťa najviac potešili?

Tá kniha mala celkom slušnú odozvu, na nezáujem recenzentov a kritikov si rozhodne nemôžem sťažovať. Viaceré som si prečítal, ale veľký význam pre mňa nemajú, hoci priaznivá recenzia, prečo to tajiť, na malú chvíľu poteší ješitné zviera v človeku. Ak ma niečo v súvislosti s knihou naozaj nadchlo, bola to reakcia psychiatrických kapacít na oddelení v Levoči. Bezpečne viem o dvoch kamarátoch, ktorým tam knihu cvokári zakázali čítať. Jednoducho im ju zabavili a vrátili až pri prepúšťaní z pakárne. To je zatiaľ môj najväčší literárny úspech, kam sa hrabe nejaká blbá Anasoft litera…

Milo Janáč, foto: MAČ

Milo Janáč, foto: MAČ

Bývaš a pôsobíš v meste Gelnica, kde aj organizuješ festival Gelnické iluminácie. O akú událosť ide?

Je to festival, ktorý programovo pripravujeme s kamarátom Ľubomírom Slovinským. Snažíme sa dostať do Gelnice zaujímavé mená z rôznych umeleckých žánrov, no rovnako dávame priestor študentom vysokých škôl, výtvarníkom, filmárom, digitálnym umelcom. Nezanedbateľné je, že si pritom môžem plniť rôzne dávne sny. Napríklad som si roky predstavoval, ako na gelnickom amfiteátri zahrajú Plastici. No a vlani sa tá predstava uskutočnila. Vďaka festivalu som sa tiež spoznal a spriatelil s jedným z najlepších súčasných stredoeurópskych spisovateľov, Hubertom Klimko-Dobrzanieckim.

Darí sa podla teba východoslovenskej literatúre?

Neviem, či existuje niečo ako východoslovenská literatúra, ale určite existujú texty písané autormi žijúcimi na východnom Slovensku. Musím sa priznať, že súčasnú slovenskú scénu nejako systematicky nesledujem, mám však niekoľkých obľúbencov, ktorých texty čítam a na ktorých nové počiny sa vždy teším. Spomeniem aspoň Viťa Staviarskeho a Ľuboša Bendzáka, zhodou okolnosti sú obaja východniari.


Narodil sa v Gelnici v roku 1975, vyštudoval kulturológiu na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Pracoval v rôznych médiách, na marketingovom oddelení telekomunikačnej firmy, vyskúšal si aj prácu v anglickej pekárni a gelnickej krčme. V súčasnosti je vedúci oddelenia kultúry, športu a voľného času na Mestskom úrade v Gelnici. Jeho debut Milo nemilo z prostredia východoslovenskej krčmy bol nominovaný na cenu Anasoft litera, v ktorej získal aj Cenu čitateľov: „Spolu s autorom sa vydáte na cestu unikátnym, no zaručene skutočným svetom ukrytým za barovým pultom, a niekedy aj pod ním. Pri čítaní tejto knihy možno dostanete chuť si vypiť, alebo naopak, s pitím okamžite prestať.“