Argumentačné upratovanie

Nech už sú naše sociálne bubliny akokoľvek nepriestrelné, každý z nás sa sem-tam ocitne v diskusii, kde sa stáva obeťou argumentačnej paľby. Uzavretie debatného prímeria je v nedohľadne a vykľučkovať z tohto labyrintu bez ujmy je výkon hodný akrobata. Ak zháňate argumentačné zakotvenie, nastal čas na „Poriadok v hlave“.

Neviem, ako u vás, ale na mojom gymnáziu sa na debatu nedával príliš veľký dôraz. Až na pár výnimiek sme boli takí zavalení všemožnými študijnými požiadavkami, že na pomalé a dôkladné zamyslenie nad danou problematikou jednoducho nezostával čas. Na univerzitných seminároch sme pravidelne viedli organizovanú diskusiu, keďže naša vyučujúca sa riadila heslom dánskeho kritika Georga Brandesa: „Sette problemer under debatt.“ V doslovnom (a trochu kostrbatom) preklade to znamená: „Problémy treba podrobiť debate.“ To bol pravdepodobne prvý krok k tomu, aby som sa nad kritickým myslením začal aktívne zamýšľať.

seriál Slovenská spojka

Stále to však nemá nič spoločné so skutočnou debatou. V pracovnom živote som začal pociťovať, že mi táto skúsenosť trochu chýba, a preto som sa zapojil do programu, v ktorom som sa priučil tomu, ako dať spätnú väzbu, ako odprezentovať svoje myšlienky, ako efektívne využiť storytelling.

Mnohé z týchto bodov spomínajú aj Martin Poliačik a Linda Lančová. Je to avšak stále len kvapka v mori, keďže Poriadok v hlave: Kritické myslenie pre každý deň (N Press 2022) má oveľa širší záber. Ukazuje nám, ako myslíme, ako prijímame informácie a ako o nich následne diskutujeme. Dáva nám varovný prst pred situáciami, kde na seba účastníci rozhovoru hádžu jedno tvrdenie za druhým namiesto toho, aby viedli efektívny dialóg.

Ani zďaleka to určite nie je jediná kniha na trhu, ktorá sa touto tematikou zaoberá. Mne naozaj sadla hneď z dvoch dôvodov. Prvým sú príspevky Lindy Lančovej, študentky psychológie, ktorá Poliačikov text obohatila o rôzne vedecké dodatky a pozorovania. Čitateľovi tým dáva výzbroj do debaty a autorovi poskytuje faktografické mantinely. 

Druhým dôvodom je autorov štýl. Jemne sarkastické a žartovné poznámky sa mnohým ľuďom do takéhoto typu knihy nehodia, no pre mňa to bol balzam na dušu. Myslím si, že je veľmi dôležité kombinovať detailné vedecké poznatky s každodenným životom, hoci aj pomocou analógie, ktorej porozumie človek s hocijakou úrovňou vzdelania. Kritické myslenie sa tým otvára všetkým, čo je koniec-koncov snáď aj cieľom tejto publikácie.

Práve knihy tohto žánru v dnešnej dobe potrebujeme ako soľ. Analytici varujú pred množstvom dezinformácií a konšpiračných akrobatov. Jednou z mála dobrých správ za posledných pár týždňov bolo jednoznačne pozastavenie činnosti istého slovenského dezinformačného webu, no nezabúdajme na to, že nám ich tu ešte množstvo zostáva. Nehovoriac o trolloch a babičkách s kvetmi a mačiatkami na profilovej fotke. Sústreďme sa na to, aby sme informácie prijímali z overených zdrojov, kriticky ich analyzovali a nahlasovali účty na sociálnych sieťach, ktoré šíria lži alebo huckajú na násilie. 

Dajme však šancu tým, ktorí sú možno len na pochybách, nevedia, kde hľadať informácie, a pod vplyvom nesprávneho človeka možno uverili nezmyslu. Snažme sa uviesť veci na pravú mieru, pomocou efektívnej debaty a argumentovania sa nám to možno v pár prípadoch aj podarí. Kto si poradiť nevie a potrebuje argumentačné upratovanie, nech si čo najskôr zadováži Poriadok v hlave.

Autor je literárny nadšenec z korporátnej sféry.