14/05/2022 | téma |

Jar v Jekaterinburgu (a v slovenskej literatúre)

Na pultoch slovenských kníhkupectiev sa objavila ďalšia nádejná srdcovka od mladého autora Lukáša Cabalu. U mnohých knižných fajnšmekrov sa zapísal svojou prvotinou s názvom Satori v Trenčíne. Jar v Jekaterinburgu je však ešte krajšia, ešte osobnejšia a ešte jedinečnejšia.

seriál Slovenská spojka

Príbeh v knihe Satori v Trenčíne sa kĺzal na pomedzí reality a fantázie. Zážitky a nespútané, miestami neuskutočniteľné myšlienky autor posadil za jeden stôl a nechal čitateľa, aby si s textom poradil. Ja osobne sa k Satori plánujem vrátiť — mám totiž pocit, že som ešte nenačerpal všetko, čo sa dalo. To isté sa dá povedať o Jari v Jekaterinburgu, i keď táto kniha bola pre mňa o niečo uchopiteľnejšia. Príbeh ma naozaj pohltil.

Lukáš Cabala: Jar v Jekaterinburgu
Artforum, Bratislava 2022

Opäť sa stretávame s protagonistom, (ne)nápadne podobným tomu trenčianskemu. Počas jeho viac-menej pracovného pobytu v Jekaterinburgu sa stretáva s mnohými ďalšími bytosťami, väčšinu z nich azda môžeme označiť za ľudí, i keď ich existencia môže byť ľahko spochybnená. Sympatický vedec, ktorý z ničoho nič zmizne, či zaujímavé dievča, ktoré nakoniec stratí prejavený záujem, sa síce vyskytnú len na pár stranách, ale zanechajú po sebe odtlačky, ktorých sa pozorný čitateľ len tak nezbaví. A emócií, ktoré autor na papier prenáša s finesou sebe vlastnou, už vôbec nie.

Práve preto by som tvorbu Lukáša Cabalu označil za jar v slovenskej literatúre. Jar pre mňa symbolizuje znovuzrodenie, príchod nových vôní, svetla, nádeje. Akoby si naša literatúra uvedomila, že písať sa dá aj úplne inak. Kvalitne a moderne, no stále pre čitateľa. Aj pre toho, ktorý zostane na hladine, sústredí sa výlučne na príbeh a jednoducho si ho užije. No a tí z nás, ktorí sa radi ponárajú pod hladinu, si tam tých pokladov nájdeme ozaj nadostač.

Na záver musím priznať, že mám slabosť pre autorov, ktorí vytvárajú spojitosť medzi názvami svojich kníh (v Cabalovom prípade je to uvedenie mesta). O to viac som totiž zvedavý, ako sa bude volať ich ďalšia kniha a či si svoj zvyk udržia. Zároveň ma uchvacuje nádherná symbióza, ktorú vydavateľstvo Artforum dosiahlo spojením Cabalovho textu s ilustráciami Jindřicha Janíčeka. Jeho kresby, ktoré mimochodom obdivovala polovica pasažierov v portskom metre, ma prinútili dať si pauzu a dôkladne poobzerať ilustrovanú scénu. Ako za detských čias, aj teraz sa mi príbeh týmto spôsobom účinnejšie vsal pod kožu a preniesol do mrazivého Ruska.

Keď už sme pri tom — nenechajte sa odradiť tým, že príbeh sa odohráva v krajine, na ktorej čele stojí vojnový zločinec. Vychutnajte si talent Lukáša Cabalu, našej slovenskej literárnej nádeje. Ešte o ňom budete počuť.

Autor je literárny nadšenec z korporátnej sféry.