Tři otázky pro… Michala Havrana

Spisovatel a publicista Michal Havran dnes vystoupí v Divadle Husa na provázku v rámci Měsíce autorského čtení.

Jste vystudovaný teolog, zároveň společenský kritik Slovenska. Jak Slováci — a slovenská církev — vnímají slova a činy papeže Františka? Som protestant, neviem kvalifikovane povedať, ako sa slovenskí katolíci stavajú k svojmu biskupovi, skôr ich myslím ešte stále zamestnáva kauza odvolaného arcibiskupa Bezáka. Viem však, že František rezonuje aj v reformovaných cirkvách, eufemisticky povedané, po 500 rokoch od Reformácie, majú protestanti svojho pápeža. Založil jste a provozujete levicově orientovaný kritický portál JeToTak.sk. Proč? Už neprevádzkujeme, JeToTak je dva roky mŕtve.

Michal Havran, foto: Měsíc autorského čtení

Michal Havran, foto: Měsíc autorského čtení

Váš poslední román je tak trochu vivisekcí Bratislavy a devadesátých let, která se coby historické období začínají dostávat do oblasti zájmu i v Česku. Co pro vás znamenají „devadesátky“?  Dobu, keď sa zrodila Bratislava ako mesto. So všetkým.  
Narodil sa v roku 1973 v Bratislave. Vyštudoval protestantskú teológiu na Univerzite Marca Blocha v Štrasburgu, doktorát získal na École pratique des hautes études v Paríži. Teológ, publicista, šéfredaktor ľavicového portálu Jetotak.sk. V roku 2012 vydal (spolu s Marošom Hečkom) knihu o mediálnej manipulácii Kandidát (2012, sfilmované 2013). Od roku 2014 moderuje na druhom programe Slovenskej televízie reláciu Večera s Havranom. „Nevieme o sebe viac ako pred dvadsiatimi rokmi, vieme iba to, že svet sa mení, no nevieme, ktorým smerom. Máme málo informácií o našom živom spoločenstve, ale aj o tom, ako sú veci prepojené,“ hovorí.