Sto dní

Hoci sa to sprvu stretlo s vlnou nepochopenia a kritiky — najmä kvôli konským výkalom, ktoré po ňom zostávajú —, dnes si už všetci zvykli na to, že prvá dáma slovenskej kultúry, ministerka Martina Šimkovičová, chodí na dôležité kultúrne udalosti na voze, ťahanom štyrmi čistokrvnými slovenskými koňmi. Je to prejav úcty k tradičnému životu nášho ľudu, k pokore a práci, ktorá formuje našu národnú identitu, ako sama uviedla pri nástupe do úradu, a dnes sa tomu už, okrem pár krikľúňov, nikto nečuduje. 

Na tomto povoze prišla aj na dnešný slávnostný večer, ktorý sa pri príležitosti sto dní od jej nástupu do funkcie konal v priestoroch ministerstva. Na privítanie hosťom zaspieval detský ľudový súbor Iskrička a zatancoval folklórny súbor SĽUK. Nič nemohlo byť vhodnejšie, keďže všetci prítomní, vrátane pani ministerky, prišli oblečení v našich tradičných krojoch. 

Potom si vzala slovo pani ministerka a spomenula úspechy, ktoré v prvých dňoch v úrade dosiahla. Vyzdvihla najmä zmenu zákona o Fonde na podporu umenia a Audiovizuálnom fonde, vďaka ktorému dnes môže do komisií týchto fondov sama menovať zástupcov. Konečne sa v týchto inštitúciách dosadili na významné rozhodovacie funkcie ľudia so správnym národným cítením a s poctivými, konzervatívnymi hodnotami. 

Následne sa slova ujal predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko. Jeho prejav je ťažké doslovne reprodukovať, najmä preto, že bol v tom čase už veľmi rozjarený, navyše väčšina prejavu zaznela v lámanej ruštine. Obsah však pri týchto príležitostiach nerozhoduje, dôležitý je cit, a nikto nemôže poprieť, že Andrejovi Dankovi v hrudi bije slovenské srdce, hlasné ako zvon. 

Do tretice sa k mikrofónu postavil aj premiér Robert Fico. Ocenil ministerkinu promptnú prácu v oblasti médií, najmä zrušenie všetkých nezávislých denníkov, spravodajských serverov a televíznych staníc, ktoré zbytočne miatli náš ľud. Pozdravil žurnalistov z youtubového kanálu Slovan TV, ktorí aj túto slávnostnú udalosť ako jediní naživo vysielali. Na konci nezbednícky plesol pani ministerku po zadku, čo v sále vyvolalo salvu prívetivého smiechu. 

Za vrchol večera však možno právom považovať vrúcne slová prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa prítomným prihovoril cez telemost. Poďakoval ministerke a celej vláde za neúnavný boj proti LGBTI propagande a utužovanie priateľstva medzi našimi národmi. 

Po týchto srdečných prejavoch odovzdala ministerka cenu za najzásadnejší kultúrny prínos roka, Tisov kríž prvej triedy. Cenu získal kňaz Marián Kuffa za zbierku esejí (i keď viacerí ju označujú skôr za poéziu) Jablko džendžeru, smilstvo zo Západu. Dojatý laureát ju venoval strelcovi zo Zámockej, in memoriam. 

Večer ukončilo tradičné založenie vatry, do ktorej organizátori nahádzali obrazy Andreja Dúbravského. Nakoniec sa vatra preskakovala, veľa sa ujúkalo a výskalo. Po podarenom večeri nasadla pani ministerka na svoj voz a vydala sa smerom k svojej rezidencii v rakúskom Kittsee. 

Jedinou chybičkou krásy, na inak dokonalom večeri, zostáva kopa konských výkalov, ktoré spred ministerstva kultúry stále nikto neodpratal.